|
Ďakujeme Harveymu Pressmanovi, autorovi článku, za jeho poskytnutie, súhlas s jeho prekladom a uverejnením na našej webovej stránke. Mýtus 1: AAK je posledná možnosť v logopedickej terapií Keď sa AAK objavila ako jedna zo stratégií logopedickej intervencie, bola považovaná za „poslednú možnosť“ keď už všetky predchádzajúce pokusy o nápravu narušenej komunikačnej schopnosti zlyhali. V roku 1980, sa Miller a Chapman (Romski, Sevcik, 2005) snažili presadiť pravidlo, ktoré by umožnilo u detí, u ktorých sa do 8. roku nerozvinula hovorená reč, začať využívať AAK. Odvtedy sa veľa zmenilo. AAK intervencia by nemala závisieť od neúspešného vývinu hovorenej reči, alebo byť považovaná za poslednú šancu na „rozprávanie“. AAK hrá dôležitú rolu v ranom rozvoji komunikačných schopností. V skutočnosti je veľmi dôležité začať s AAK ešte predtým, ako sa objavia komunikačné zlyhania. Táto zmena znamená, že AAK nie je určená len starším deťom, u ktorých sa neobjavila hovorená reč, ale aj mladším deťom v období, kedy sa rozvíjajú ich komunikačné a jazykové schopnosti. Vtedy má charakter prevencie vzniku porúch v ako komunikačných tak aj jazykových schopnostiach.
Mýtus 2: AAK spomaľuje alebo brzdí rozvoj reči Mýtus, že AAK je posledná možnosť v logopedickej terapií, ide ruka v ruke s ďalším mýtom. Domnienkou, že AAK sa stane primárnym komunikačným spôsobom dieťaťa a nebude ho motivovať k používaniu hovorenej reči. Žiadne dostupné výskumy a empirické informácie však nepotvrdili tento strach a obavy rodičov a okolia dieťaťa. Práve naopak, existujú viaceré štúdie dokazujúce zlepšenie v reči po zaradení AAK do intervencie. Romski, Sevcik (2005), zhodnotili vplyv AAK na rečový a jazykový vývin detí s vývinovými poruchami vo veku 1-3 roky, ktoré boli na začiatku výskumu nehovoriace. Rodiny týchto detí boli pozitívne naklonené k využívaniu AAK. U malých detí použitie AAK nespomaľuje vývin hovorenej reči. V skutočnosti podporuje jej rozvoj a rozvoj komunikácie, čo je cieľom intervencie.
Mýtus 3: Deti musia mať osvojené niektoré schopnosti, aby mali z AAK úžitok V minulosti bolo veľa detí so zníženými kognitívnymi schopnosťami z AAK intervencie vylúčených, nakoľko úroveň ich inteligencie a senzomotorických schopností nebola úmerná požadovaným schopnostiam v ranom jazykovom vývine (Romski, Sevcik, 2005). Hoci niektorí odborníci namietajú, že kognitívne schopnosti sú základom pre jazykový vývin, presný vzťah medzi nimi nebol nikdy presne špecifikovaný. Mnoho ľudí s ťažkými senzomotorickými poruchami nemôže manifestovať svoje kognitívne schopnosti bez existujúceho spôsobu komunikácie. Tzn. nemôžeme trvať na dôkaze prítomnosti týchto schopností predtým, ako im poskytneme AAK intervenciu. Existujú však dôkazy, že ťažké telesné poruchy a obmedzené komunikačné schopnosti prekážajú vývinu raných kognitívnych schopností, akou je napr. stálosť objektu. Takže rozvoj jazykových schopností prostredníctvom AAK môže mať veľký význam najmä u ľudí, ktorí si kognitívne schopnosti potrebujú osvojiť (Romski, Sevcik, 2005).
Mýtus 4: AAK pomôcky s hlasovým výstupom sú vhodné len pre deti s intaktnými kognitívnymi schopnosťami Technologicky náročné komunikačné pomôcky sú často finančne ťažko dostupné a z tohto dôvodu boli určené len deťom, ktoré z nich mohli „vyťažiť najviac“ (Romski, Sevcik, 2005). Teda deti, ktoré nemali žiadne kognitívne poruchy. Druhým dôvodom bolo, že samotná obsluha týchto komunikačných pomôcok si vyžadovala určitú mieru kognitívnych schopností. Dnes už toto kritérium neplatí, nakoľko sú dostupné variabilné AAK pomôcky s hlasovým výstupom od jednoduchých spínačov až po zložité pomôcky umožňujúce prístup ku komplexným jazykovým a čítacím schopnostiam. Možnosť mať hlas (aj prostredníctvom komunikačnej pomôcky s hlasovým výstupom) v mladom veku dieťaťa podporuje formovanie identity a zároveň aj komunikácie. Treba si však uvedomiť, že AAK pomôcky sú nástroj na dosiahnutie jazykových a komunikačných schopností. AAK pomôcka nie je cieľ AAK intervencie.
Mýtus 5: Deti musia dosiahnuť určitý vek, aby mali z AAK prospech Neexistujú dôkazy, že dieťa musí dosiahnuť určitý chronologický vek, aby vedelo z AAK intervencie profitovať. Mnohí rodičia a aj odborníci sa obávajú, že použitie AAK v ranom veku nebude dieťa dostatočne motivovať začať komunikovať hovorenou rečou. Súčasné výskumy však odhalili efektivitu poskytovanej AAK intervencie u detí s variabilným ťažkým postihnutím vo veku 0-5 rokov (Romski, Sevcik, 2005).
Mýtus 6: Existuje hierarchia znakov, začínajúc objektmi až po písané slová (tradičná ortografia) Tento mýtus pojednáva o tom, že dieťa si môže osvojiť znaky iba podľa určitej postupnosti, počínajúc skutočnými predmetmi, cez fotografie, kresby až po abstraktné reprezentácie a následne písmo. Detí vo veku 13-18 mesiacov nie je osvojovanie si slov vopred špecificky nastavené na konkrétny typ symbolickej reprezentácie. Pretože porozumenie referentom sa ešte len rozvíja. Na začiatku jazykového vývinu ikonicita referentov neovplyvňuje schopnosť osvojiť si vzťah znak-referent. Ale už u detí vo veku 26 mesiacov môžeme zaznamenať rozdiely. V počiatočných fázach vývinu nezáleží či dieťa používa abstraktné, alebo ikonické znaky, pretože z pohľadu dieťaťa vyjadrujú to isté (Romski, Sevcik, 2005).
|
