|
Ďakujeme Harveymu Pressmanovi, autorovi článku, za jeho poskytnutie, súhlas s jeho prekladom a uverejnením na našej webovej stránke.O význame a užitočnosti podpornej a náhradnej komunikácie (ďalej AAK – augmentatívna a alternatívna komunikácia) existujú nesporné dôkazy, no medzi odborníkmi sa aj naďalej šíria zavádzajúce mýty. Mary Ann Romski a Rose Sevcik, odborníčky v oblasti vývinu reči, niektoré mýty uverejnili.
Kto však na to najviac doplatí?Deti. Bez vhodnej komunikácie strácajú možnosť učiť sa a táto možnosť sa už nikdy nevráti. Počas prvých troch rokov života vytvára totiž mozog dieťaťa najviac nových synapsií (dráh medzi mozgovými bunkami). Keď sa dieťa narodí má približne 100 biliónov mozgových buniek (neurónov). Každá môže vytvoriť až takmer 15 000 synapsií. Tie synapsie, ktoré sa používajú opakovane sa stanú trvalými. Naopak tie, ktoré sa často nepoužívajú sa stratia. Pripomeniem len, že počas prvých troch rokov nastáva v živote dieťaťa najvýraznejší rozvoj v oblasti reči a jazyka. Zväčšuje sa slovná zásoba a dieťa začína používať vety (Dr. Alice S. Carter, Yale University) Je namieste, že rodičia majú obavy, že podporná komunikácia (AAK) môže u detí nejakým spôsobom obmedziť osvojenie si „prirodzenej“ reči. Nie je to však tak, hoci mnoho logopédov a iných odborníkov podporuje rodičov v ich obavách. AAK nie je posledné východisko logopedickej terapie. Intervencia prostredníctvom AAK poskytuje pevné základy pre vývin hovorenej reči (aj jazyka) v oblasti porozumenia aj produkcie. Je potrebná pre ďalší rozvoj jazykových schopností a komunikácie v predškolskom a v ranom školskom veku. Otvára dvere k celkovému vývinu dieťaťa. Bráni AAK rozvoju hovorenej reči?Narušená komunikačná schopnosť bráni kognitívnemu, sociálnemu a emocionálnemu vývinu dieťaťa, no napriek tomu sa niektorí odborníci a rodičia zdráhajú siahnuť po podpornej komunikácii (AAK). Je to pochopiteľné, keďže AAK je často vnímaná ako posledná možnosť logopedickej terapie, „odsudzujúca“ dieťa na doživotnú netypickú a obmedzenú komunikáciu. Opäť sa dáva do pozornosti jeden z mýtov, a síce, že predstavením AAK sa končia všetky nádeje na vznik hovorenej reči (Berry 1987; Mirenda & Schuler, 1988). Skutočnosť je však taká, že AAK nepredstavuje takúto ponurnú budúcnosť. Mnoho detí i dospelých užívateľov AAK je schopných vyjadriť všetko čo chcú a za každej okolnosti. Zaradenie AAK do intervencie nemá znamenať koniec vývinu reči. Deťom by sa aj naďalej mala poskytovať terapia zameraná na rozvoj hovorenej reči. A keďže reč je ideálny spôsob komunikácie, oplatí sa v jej terapii pokračovať paralelne s využitím AAK s cieľom rozvinúť rečový potenciál dieťaťa čo najviac. Mnohé štúdie dokazujú, že využite AAK má pozitívny vplyv na reč. U detí, ktoré začali používať podpornú komunikáciu, sa začala reč rozvíjať rýchlejšie (Bodine & Beukelman, 1991; Van Tatenhove, 1987). Treba však upozorniť, že hoci logopéd venuje primeranú pozornosť hovorenej reči, nie je správne ponechať dieťa s takmer žiadnym, prípadne s vôbec žiadnym efektívnym spôsobom komunikácie. Dieťa, ktoré nemôže efektívne komunikovať, sa nemôže ani zmysluplne podielať na rôznych aktivitách. Okrem toho sa zvyšuje riziko vzniku oneskoreného vývinu v oblasti kognitívnych, sociálnych a emocionálnych schopností. Je preto nevyhnuté, aby sme dieťaťu umožnili nejaký efektívny spôsob komunikácie, ktorý by mu umožňoval kontrolu nad svojím okolím (ľudia, prostredie), a ktorý budeme prispôsobovať ďalším podmienkam a situáciam. |
