Projekt „Konečne ruka s rukou, alebo motorika s komunikáciou“ v Detskom rehabilitačnom centre v Nitre, ktorý podporil Nadačný fond Telekom pri Nadácii Intenda, Nitrianska komunitná nadácia a spoločnosť Bramac sa skončil. Vďaka ich podpore a dobre naštartovanej spolupráci, spoločným odborným zámerom a individuálnemu darcovi, budeme chodiť za deťmi do Nitry určite ešte pár mesiacov. A možno aj o niečo dlhšie. Viacerí ste nám prejavili dôveru a venovali Vaše 2% z dane.
Cieľom projektu bolo vyrovnať šance znevýhodnených detí s využitím informačno komunikačných technológií a podporiť rozvoj ich komunikačných scopností tak, aby s nástupom do školy mali vytvorený dorozumievací spôsob v prípade, že sa hovorená reč neobjaví, alebo nebude dostatočne zrozumiteľná.
Každé z detí v rehabilitačnom centre má v rôznej miere narušenú motoriku. Niektoré z nich aj narušenú komunikačnú schopnosť do takej miery, že nerozprávajú, alebo je ich reč pre okolie nezrozumiteľná. Motorika a reč sa rozvíjajú ruka v ruke, podobne ako myslenie a reč. Ak je dieťa neobratné v hrubej motorike, aj jemná motorika bude zaostávať (držanie ceruzky, navliekanie, aj samotná reč je jemná motorika svalov tváre). V projekte sme hravou formou podporovali jemnú motoriku, hrubou sa zaoberali fyzioterapeutky, a tiež komunikačné schopnosti detí. Začali sme využívať iPad, jeho rôzne edukačné a detské aplikácie. Deti sa hrali v malých skupinách, vytvorili sme im komunikačné tabuľky so slovnou zásobou vhodnou k vybraným hrám a modelovali ich použitie. Sami sme ukazovali na tabuľku, deti ju zatiaľ len sledovali a hrali sa s iPadom. Ideálny a najľahší spôsob ako sa niečo naučiť je pozorovanie a opakovanie po druhých. Toto pravidlo definitívne platí u detí, najmä ak ide o činnosť, ktorá ich zaujme a ktorá ich teší.
Okrem práce s deťmi, sme veľkú pozornosť venovali aj odborníčkam pracujúcim priamo s deťmi v dennom stacionári. Vysvetlili a naučili sme ich zapájať do každodennej komunikácie viac gest. Gestá deťom uľahčujú porozumenie reči a umožňujú sa vyjadriť ešte pred tým, ako začnú sami rozprávať. Hovorili sme o dôležitej stratégií čakania, ktorá dáva priestor dieťaťu na vyjadrenie sa, pretože keď sa ponohľáme nielen v bežnom živote, ale aj v rozhovore s dieťaťom, často čakáme odpoveď ihneď po našej otázke. A to je pre dieťa náročné. Musí si premyslieť a preložiť otázku, ktorú dostalo, premyslieť si na ňu odpoveď a potom musí mozog ešte naplánovať jej motorickú realizáciu (ktorý nerv a sval sa musí zapojiť) . Ako my keď rozumieme cudziemu jazyku, ale nevieme hovoriť. Trvá to nám dlhšie ako odpovedať v materinskom jazyku.
Vďaka projektu sme si pripravili priestor na spoluprácu, zvykli si na nás deti aj rodičia a teraz začíname s individuálnym rozvojom komunikačných schopností detí, ktoré ešte nerozprávajú. Budeme spolupracovať aj s miestnou logopédkou Mgr. Majdánovou. Držte nám palce.