ECER konferencia pre AAK v Bukurešti bola v poradí už jedenástou výročnou konferenciou a zároveň mojou úplne prvou. Už dlhšiu dobu som mala možnosť zažívať úspechy vyplývajúceho z intenzívneho využívania AAK v školskom prostredí a žasnúť nad nimi. Konferenciu v Bukurešti som preto privítala s nadšením a samozrejme s veľkými očakávaniami, ktoré, musím ihneď dodať, boli prekonané v maximálnej možnej miere!
Dostalo sa nám nielen bohatého programu – odborného i spoločenského, ale i srdečnej rumunskej pohostinnosti, vďaka ktorej by príjemná a priateľská atmosféra, ktorá dodala „punc“ celej konferencii nebola možná.
V prednáškových sálach fakulty psychológie vystúpili so svojimi podnetnými príspevkami nielen vedci, špecialisti, ale i samotní užívatelia AAK a ich rodinní príslušníci. Cez kávičkové a obedové prestávky sme sa okrem chutných „jednohubiek“ mohli zastaviť i pri posterových prezentáciách a viacerých stanovištiach výrobcov kompenzačných komunikačných pomôcok. Tie bolo možné nielen poobdivovať, ale i na vlastnej koži vyskúšať a tak získať lepšiu predstavu o ich funckii a využiteľnosti.
Konferencia sa však rovnako ukázala ako jedinečné miesto pre spoznávanie nových ľudí – bojovníkov a nadšencov na poli AAK, nadväzovanie kontaktov a výmenu informácií a skúseností z praktického využívania AAK. Z popredných osobností konferencie treba spomenúť určite Stephena von Tetzchner, Sofiu L. Kalman, či Magnusa Magnussona s manželkou Liyou Kalinikovovou Mangusson – profesorov, dlhoročných odborníkov, špecialistov v oblasti AAK. Ich prezentačné výstupy dotýkajúce sa okrem iného i histórie AAK, naliehavej potreby sformovania štandardov a odborného vzdelávania v tejto oblasti boli ústrednou bázou konferenčného programu.
Ďalšími zaujímavými témami boli aj nové technológie, pomôcky a prístupy v AAK, detská mozgová obrna, mentálne, zrakové, sluchové postihnutie, či afázia. Taktiež sa rozoberala problematika výberu slovníka pre užívateľa AAK, podpora rodičov a rodinných príslušníkov, ako i potreba úzkej spolupráce viacerých odborníkov pri nastavovaní a využívaní systému AAK a veľa veľa iných zaujímavých tém. Mňa osobne najviac oslovil záverečný workshop poľských odborníčok Anny Walkiewicz a Aldony Adamczyk o implementácii AAK za účelom podpory reči u detí v ranom veku.
A čerešnička na torte? O dva roky by sme my, slováci, nemuseli kvôli AAK novinkám opúšťať našu „rodnú hrudu“, lebo je možné, že dvanásta výročná ECER konferencia pre AAK sa uskutoční práve na Slovensku, v našom hlavnom meste. Budeme sa snažiť zo všetkých síl, aby sa tak i ozaj stalo!
